AML regulácia a kryptomeny

  • 25. februára 2021

Slovenská FinTech asociácia zorganizovala na štvrtok 25. februára 2021 spolu Blockchain asociáciou prvý webinár v tomto roku. Už dnes si s našimi zaujímavými hosťami priblížime #AML (Anti Money Laundering) reguláciu a aj to ako ovplyvňuje nadšencov kryptomien ale aj firmy pôsobiace v kryptosfére.

Ako hostia budú sedieť za virtuálnym guľatým stolom:

Stanislav Demčák- advokátska kancelária  Semančín & Partners (Slovenská FinTech asociácia)

Juraj Forgács – Fumbi Network

Adam Krajča – Bitcoimat (Slovenská FinTech asociácia)

Peter Pénzeš – Národná banka Slovenska

Peter Papan –  Slovenská FinTech asociácia

Webinár bude streamovaný live na Facebooku Blockchain Slovakia https://www.facebook.com/blockchainslovakia

Otázky a pripomienky:

  1. Akú podobu majú súčasné KYC procesy a ako nová regulácia tieto procesy zmení? Rozsah a obsah zhromažďovaných údajov. Kontrola blacklistov?
  2. Ako meriame efektívnosť AML a KYC opatrení? Existujú nejaké objektívne kritériá?
  • niektoré zdroje úvadzajú, že sa podarí zachytiť len 0,5% prostriedkov
  • zatiaľ čo náklady na compliance sú enormné
  • zdá sa teda, že AML a výrazne znepríjemňuje život bežným firmám a malým spotrebiteľom, zatiaľčo skutoční kriminálnici utekajú spravodlivosti
  1. Odhaduje sa že banky preperú 2 bilióny USD ročne, a sú oveľa väčší problém pre systém ako krypto, kde dáta naznačujú, že dlhodobo menej než 1% transakcií súvisí s nelegálnymi aktivitami. Váš názor?
  2. Existujú návrhy nejakých alternatív k súčasnej AML politike?
  3. Aka je legitimita týchto pravidiel? FATF pravidlá efektívne diktujú politiky jednotlivých krajín.
  • Bez diskusie verejnej diskusie
  • FATF’s anti-money laundering standards, in effect, dictate policies, laws and regulatory practices in 205 countries and jurisdictions
  1. AML regulácia predstavuje minimálny rámec vo vzťahu k povinnostiam “povinných osôb”, aké úlohy alebo úkony by mali byť realizované za účelom minimalizácie legalizácie príjmov z trestnej činnosti?
  2. Akým spôsobom sa doposiaľ OČVTK zaoberali pokusmi o realizáciu príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu prostredníctvom “virtuálnych mien“, prípadne akým spôsobom postupovali, ak existovalo dôvodné podozrenie, že k spáchaniu takýchto trestných činov došlo?

Tu by bolo možné nadviazať na hack ETERBASE, že akým spôsobom vyšetrujú alebo aké metódy používajú pri vyšetrovaní.

  1. Ako hostia vidia budúcnosť právnej úpravy a prípadne nedostatky AML zákona? (v kontexte s odporúčaniami FATF, MiCA…)
  2. Špecifická otázka ohľadom bitcoinmatov – či existuje nejaký mechanizmus na zabránenie legalizácie príjmu z trestnej činnosti pri opakovanom podlimitnom výbere hotovosti konverziou z “virtuálnych mien”
  3. Špecifická otázka ohľadom miningu. Nepovažujú práve mining oproti poskytovaniu služieb spojených s virtuálnymi menami za rizikový? Tu ide prakticky o konverziu elektrickej energie na “virtuálne meny” a teda potenciál na vypratie peňazí v kombinácii s Non-KYC burzou alebo Bitcoinmatom je podstatne vyšší.
  4. Riziká derisking modelu v bankách – nielen slovenské banky paušálne zatvárajú účty všetkým spoločnostiam, ktoré pracujú s kryptomenami. Tie však napriek tomu rastú a naberajú užívateľov. Ak by sa však napríklad stalo, že firma so 100,000 užívateľmi, ktorí si v nej držia krypto, stratí úplne prístup k finančným službám (bez akéhokoľvek právneho dôvodu), je tu veľké riziko že desiatky tisíc finančných spotrebiteľov bez hlbšej znalosti bezpečnosti kryptomien, budú nútení prijať platby v kryptomene, čo môže byť devastujúce. To, že sa tieto firmy vynájdu a nájdu spoľahlivú banku v zahraničí, nie je riešením situácie a ani to nie je pre Slovensko dobrá vizitka.
  5. Otvorený a uzavretý model

Pre banky môže byť jednoduchšie rozlišovať otvorený a uzavretý obchodný model. Tam, kde prebieha uzavretý cyklus EUR – Crypto – EUR prakticky neexistuje žiadne riziko prania peňazí, pretože nie je možný transfer majetku cez takúto službu. Resp. jedna sa o nízko rizikové produkty v zmysle zákona o AML.

Pri otvorenom modely existuje metodológia KYT, ktorá dokáže vyhodnotiť riziko konkrétnej adresy alebo transakcie. Relevantné dáta poskytujú spoločnosti ako napr. Chainalysis, jedná sa o úplný ekvivalent služby Refinitiv pre bežné finančné inštitúcie.

Peter Papan